Arkansas 1

V oktobri 2004 som vycestovala za velku mlaku. Moja cesta sa nezacala najlepsie. Najskor som takmer zmeskala lietadlo v Parizi a neskor mi v Atlante lamanou francuzstinou vysvetlili, ze moje dva obrovske kufre su este stale v Europe. Nuz, aspon som sa s nimi nemusela tahat po letisku. Potom sme uz nasadli do asi 50 miestneho lietadla a sup ho do Arkansasu. Z okienka som pozorovala krajinu a dufala som, ze uvidim nejake mrakodrapy. Ked pilot ohlasil, ze o desat minut pristavame, zacalo mi to byt podozrive. Nielenze som ziadne mrakodrapy nevidela, ale ani nic podobne tomu, co u nas nazyvame "obytna stvrt". Vsade kam moje oko dovidelo boli lesy, luky, kone alebo kravy. Upokojila som sa, ze niekto sa o tie kravy predsa musi starat.
Lietadlo zacala prudko klesat a ja som si uvedomila, ze sa pod nami nenachadza ziadna pristavacia draha! To uz som zacala prepadat panike. Nevedela som si dost dobre predstavit nas jet na trave. Nakoniec sa tam v poslednej sekunde objavila. Dodnes mi nie je jasne, ci bol pilot tak dobry a skuseny, alebo mu to vyslo iba o chlp.
Cestu z letiska si pamatam velmi presne. Najskor sme sli dlho cez les, neskor sme prisli do mesta, v ktorom som mala stravit nasledujucich 7 mesiacov mojho zivota. Prvy dojem nebol zly. Vsade naokolo boli jednoposchodove domy, pred ktorymi boli vyvesene americke zastavy. Zdalo sa mi mile, ze uradne budovy vyzerali skor ako sukromne domy,v ktorych byvali ludia.
Byvali v nich ludia!
Trvalo mi asi tyzden, kym som pochopila, ze Americania nemaju zastavy len pred uradnymi budovami, ale ze kazdy "poriadny" Amik ma jednu aj na svojom dome, pripadne uprostred zahrady. Dlhodobym pozorovanim som zistila, ze tam funguje aj nepriama umernost: cim chudobnejsi American a mensi dom, o to vacsi stazen s obrovskou zastavou v zahrade. Navyse ani smrt nic nezmoze proti americkemu patriotizmu. Na cintorine su pred nahrobnymi kamenmi vazicky plne kvetov a miniaturnych americkych vlajociek!
V nasledujucich dnoch som pochopila, ze ak chcem vidiet nejaky mrakodrap, musim si kupit letenku a ist do tej "druhej Ameriky". V Rogers, v meste kde sme byvali, ludia poznali tuto typicku americku architekturu len z americkych filmov. Centrum mesta tvorili nizke budovy, v ktorych pracovala polovica mesta (ta druha polovica pracovala vo Walmarte, ktory bol v susednom meste). V okoli tychto budov sa nachadzali restauracie, kde ludia chodili na svoje dvadsatminutove obedy. No a vecer kazdy nasadol do svojho SUV a hor sa domov. To znamena, ze na rozdiel od nasich miest, ktore vecer ziju, v malych americkych mesteckach po siedmej hodine nestretnete ani zivu dusu. Dokonca ani bezdomovca. Takze ak ste typ, ktory to rad vecer roztoci, davajte si pozor na Ameriku! Alebo na Arkansas?