Dopravne priestupky alebo ako sa v Amerike ocitnete pred sudom

Aj pri postihoch dopravnych priestupkov v Amerike plati stare zname porekadlo: “Iny kraj, iny mrav”. Sice sa tiez vo vacsine pripadov koncia pokutou, sposob, akym sa k nej dopracujete je dost odlisny od toho nasho - slovenskeho, ktory vyzera priblizne takto:

1. tvarite sa kajucne, pricom policajt navrhne sumu, ktoru by ste mali zaplatit
2. tvarite sa zufalo a navrhnete sumu, ktoru ste ochotny zaplatit
3. dohodnete sa na konecnej cifre, pricom mavnete rukou nad potvrdenim o zaplateni, ktory
samozrejme nepotrebujete.

Nuz v Amerike je to trochu inak. Za kazdu blbost, ktoru za volantom vyvediete, idete pekne pred sud, kde vam sudca po dohode s prokuratorom, pripadne aj s vasim pravnikom, uz spominanu pokutu urci sam.

V nasej rodine mame s uvedenym postupom bohate skusenosti. V skratke ponukam nasu sukromnu statistiku.

Roman bol za poslednych sest rokov patkrat trestany. Trikrat prekrocil rychlost, raz mal ako spolujazdec otvorenu plechovku piva v aute (!) a treba tiez podotknut, ze jeden sud dokonca vyhral. Raz v noci stal na krizovatke v odbocovacom pruhu, neskor si to so smerom svojej jazdy rozmyslel a presiel do vedlajsieho pruhu. Kedze siroko-daleko ziadne auto nebolo (teda okrem toho policajneho, ktore nevidel) a nikoho neohrozil, sudca mu dal za pravdu! No a ked uz sumarizujem jeho “kriminalnu karieru”, mala by som spomenut, ze na jedno pojednavanie za prekrocenu rychlost si dokonca prenajal pravnika. Kedze v minulosti uz rychlost prekrocil a hrozilo, ze sa mu zvysi poistka na auto, pravnik mu to pomohol vyzehlit.

Ja uz som tiez mala tu cest a poviem vam, to vzrusenie, ked soferujete v noci po dialnici a zrazu sa za vami rozsvietia modre svetla a pocujete sirenu…. stoji za to!

Moj zlocin spocival v tom, ze na krajnici dialnice bol policajt, ktory pokutoval ineho nestastnika. Soferovala som v pruhu popri nom, pricom som z bezpecnostnych dovodov spomalila (aspon tak som si to pamatala z manualu). Bohuzial, Severna Karolina mala pomerne novy zakon, podla ktoreho som sa mala preradit do ineho pruhu. Takze mily ujo policajt, ktory zrejme prave “dopokutoval” sa rovno vydal za mnou. Sice som sa tvarila velmi kajucne az zufalo, aj tak som dostala pozvanku na sud. Bola som tak sokovana, ze som sa mu za nu aj podakovala!

Dostavila som sa tam priblizne o dva mesiace. Spolu s dalsimi sesdesiatimi vinnikmi sme najskor kazdy prehlasil, ci sa citime vinny alebo nevinny. Zaradila som sa k vinnikom a potom sme uz cakali na sudcu. Striedali sme sa tam ako na beziacom pase. Ked prisla rada na mna, prokuratorka sa ma spytala, ci ide o prvy priestupok a navrhla pokutu 25 dolarov. S radostou som suhlasila. Potom to navrhla sudcovi a ten to odobril. V dobrej nalade som sa pobrala do pokladne, kde mi ihned zamrzol usmev na tvari. Sice som dostala pokutu 25 dolarov, sudne trovy boli dalsich 110!

Este treba spomenut, ze ak by sa vam podarilo “nafukat”, tak tu idete rovno do vazenia, co sa stalo nasmu priatelovi. Sice tam stravil iba jednu noc, pre istotu dostal “pekne oranzove pyzamko”, ktore vsetci pozname z americkych filmov (asi aby si nepokrcil oblek!) a jeho fotka je v databaze na internete. Na druhy den ho pustili na kauciu von. Cely spas ho stal pekne peniaze, zaplatil si pobyt vo vazeni, pravnika, sudne trovy, pokutu. Soferovat mohol iba pocas tyzdna v presne uvedenych hodinach, kedy chodil do prace a to bol rad, ze sa nemusel zucastnit terapie pre anonymnych alkoholikov!
Takze takto to tu u nas funguje.

Na zaver vsak mozem skonstatovat, ze co sa tyka nasej malej domacnosti, vychadza nam to rocne jeden sud na osobu, co nie je take zle.