Ako som zacala do skoly chodit

Anglictinu som sa zacala ucit asi mesiac pred mojim odletom do Ameriky, to znamena, ze stav mojich vedomosti bol velmi chaby a vyzadoval si “seriozne” studium. Kedze som na zaciatku nemala vodicak, mohla som chodit iba na vecerne kurzy, ktore ponukali na miestnom “Community College” a ktore boli navyse zadarmo. No nechodte tam!


Ked som sa dostavila na tzv. zaradovaci test, nemohla som pochopit, preco sa vsetci tvarili prekvapene pri zisteni, ze som z Europy. Ked som neskor dostala informacie o mojom kurze v spanielcine, bolo mi jasne, ze budem v poriadnej mensine. Niezeby som tam ocakavala nejakeho Slovaka, ale zrejme tam nikdy nevkrocila ani noha nejakeho ineho Europana.

Hned ako som prvykrat vosla do triedy, zacala som sa citit ako v juhoamerickej telenovele. Tie tvare, gestikulacia a samozrejme spanielcina! Spolu s ucitelkou som bola jedina, ktora tento jazyk neovladala.
Najskor sme sa zacali predstavovat. Zapamatat si mena mojich novych spoluziakov nebol veru ziadny problem…..Maria, Jose, Rosalinda, Jose, Rodriguez, Jose, Isaura, Jose, Maria, Jose…..hned sa mi v mysli vybavila scenka Karla Sipa “Jose neprijel” a bolo mi jasne, ze tuto vetu zrejme nikdy nebudem moct pouzit, pretoze pri frekvencii tohto mena, urcite vzdy nejaky Jose prijde!
Ked prisla rada na mna a povedala som svoje meno a krajinu, z ktorej pochadzam, vsetci sa zatvarili ako keby “Jose naozaj neprijel”!
Musela som trikrat hlaskovat svoje meno a neskor odpovedat na otazky:
“Slovensko sa nachadza v Rusku? A ako si sa dostala do Ameriky? Kolki s tebou prisli? Akym jazykom hovorite na Slovensku?”
Kedze takmer cela Juzna Amerika pouziva jeden jazyk, vsetci boli sokovani, ze na Slovensku hovorime po slovensky

Po uvodnom predstaveni sa, ucitelka zacala s vyucovanim anglickeho jazyka. Kazdemu dala papier s kratuckym textom. Najskor som si naivne myslela, ze zacneme s nejakou milou basnickou!
Tu je jej text:

I pledge allegiance
to the flag
of the United States of America
for which it stands,
one Nation
under God,
indivisible,
with liberty
and justice
for all.

Tak to bola prva vec, ktoru som sa naucila v americkej skole!
Po uvodnom precitani textu nam ucitelka vysvetlila, ze si tuto “basen” mame priniest na kazdu hodinu, pretoze tym vzdy zacneme vyucovanie.
Svoje slovo aj dodrzala, len na dalsej hodine trochu pritvrdila. Uz sme si necitali text nahlas v lavici, ale postojacky s ocami upretymi na americku zastavu (ktora je v kazdej triede) a s rukou na srdci sme prisahali nasu vernost Spojenym Statom Americkym! No a toto sa deje kazde rano na kazdej americkej zakladnej skole. Hned mi bolo jasne, akym sposobom tu vychovavaju tych “odusevnelych patriotov”.
Kedze sa mi to zdalo pritiahnute za vlasy, recitovala som svoju verziu. To znamena, ze som hovorila nahlas text, pozerala som sa na ucitelku a ruky som mala spustene vedla tela. Citila som sa ako pravy rebel! Bohuzial, v momente ked sa na mna ucitelka pozrela, som sa zachovala ako mala prichytena ziacka…… rychlo som si polozila ruku na srdce a nahodila som ten spravny vyraz tvare “hrdy a zapaleny s prihlupym usmevom”. Zrejme to na nu zaposobilo, pretoze sa okamzite zacala smiat.

Neskor som prisla na to, ze tento kurz pripravoval ludi na prijatie obcianstva. Takze dnes uz viem, preco sa v Amerike emigranti velmi rychlo zacnu citit Americanmi. Je uplne jedno z akeho kuta sveta pochadzate, akym jazykom rozpravate, akeho ste vierovyznania…..oni si tu z vas uz vychovaju toho spravneho americkeho patriota!