Spoluziaci 1

V predchadzajucom clanku som pisala, ze by som rada spomenula niektorych ludi, s ktorymi som sa zoznamila pocas mojho letneho semestra anglictiny.

V prvom rade nesmiem opomenut mojho spoluziaka Domitiena z Burundi. Bol to plukovnik, mal priblizne 45 rokov (nikdy sme sa ho na presny vek nepytali) a v Amerike sa chystal studovat financnu matematiku. Burundska vlada ho poslala na preskolenie, aby si nasiel ine uplatnenie v armade.
Domitien totiz nemal nohy. Pocas nepokojov v krajine, presiel autom nastrazenu naslapnu minu. Dvaja jeho kolegovia a kamarati boli na mieste mrtvy, no Domitien prezil. Hovoril nam, aky to bol prenho sok, ked sa spamatal a chcel sa dostat von z auta, no zrazu zistil, ze nema ako. Pisem o nom hlavne preto, lebo napriek tomu, co prezil, bol jednym z najstastnejsich ludi akych som stretla. Neustale mal dobru naladu, cele dni zartoval a smial sa. Ked som ho stretla prvykrat, pouzival invalidny vozicek. No cuduj sa svete, niekto mu ho v noci z auta ukradol (kedze zdravotnictvo v Amerike je draha zalezitost, zrejme aj taky vozicek je velmi lukrativny artikel)! V tej chvili sa Domitien rozhodol, ze novy nechce a ze sa nauci chodit pomocou bariel. Po case to zvladol na jednicku, navyse na konci semestra, dokazal prejst kratku vzdialenost aj uplne sam. No a na nasej rozluckovej party sa pokusil tancovat! Bol skratka neuveritelny. Dufam, ze sa mu dodnes dari a ze ho dobra nalada neopusta.

Nasou najvacsiou skupinkou v kruzku boli Korejci. Je to velmi zaujimavy narod. Ked sa narodia, rataju si uz jeden rok, zaratavaju aj cas v maternici, no kedze to je len 9 mesiacov, tak mi nie je jasne, ci sa tam pripocitavaju aj nejake tie pokusy a pripravy!
Ked sa dvaja ludia stretnu, jedna z prvych otazok, ktore si polozia sa tyka veku (co je uplny opak zapadnej civilizacie). Ten mladsi potom musi byt uctivy k starsiemu, nesmie mu odporovat a dokonca sa nepatri, aby ho oslovoval krstnym menom. Maju specialne vyrazy na oslovenie starsich, nieco ako starsi brat a sestra.
Ked ma mlady Korejcan priblizne 27 rokov a este nema vaznu znamost, preberie iniciativu rodina a zacne ho predstavovat potencionalnym partnerom, az kym si nevyberie snubenca/snubenicu. Neskor zenich musi zaobstarat byt a nevestina rodina kupuje nabytok. Vraj sa vela snubencov rozide prave v tomto obdobi, ked sa zariaduju a nevedia sa dohodnut! Po svadbe sa nevesta musi odlucit od svojej rodiny, ktoru moze navstivit len raz do roka! Preto vraj nevesta svadbu obycajne preplace!
Vela zien tam nepracuje. Korejska zienka domaca vraj vstava o piatej rano a vari ryzu, pretoze ranajky su pre nich najdolezitejsie jedlo dna, k tomu pripravi jedlo detom do skoly (nieco ako skolske jedalne tam nemaju), no a vari aj veceru.
Rodina ma velky vplyv na zivot mladych. Dokazom toho bol aj moj spoluziak. Chalanisko meno Bum-Yang nam bol strasne zalubeny. Jeho vyvolena bola Korejka, ktora studovala modny dizajn. A to bol kamen urazu. Jeho matka mu dala podmienku, ze nevesta moze byt iba lekarka, alebo pravnicka. Navyse nevestiny rodicia boli krestania a nechceli budhistu. Tak nam mily Bum-Yang kazdu nedelu cestoval dve hodiny autom do kostola, do ktoreho chodili frajerkiny rodicia, aby videli, ze aj on je prikladny a pobozny krestan. Postupne ich obmakcil, co vsak neplatilo na jeho drahu mati….ta nepovolila a mily Bum-Yang sa s priatelkou rozisiel. Vraj tak to v Korei chodi. Ked vam partnera rodicia neschvalia, vzdy sa ho radsej zrieknete, akoby ste si pohnevali rodinu.
Navyse, aby ste boli v Korei akceptovana, musite byt vzdy pekne oblecena a stihla. Moja spoluziacka Bo-jang, bolo tak trochu z amerikanizovane dievca. Mala nejaku nadvahu, vlasy nosila v cope, obliekala si rifle a tricka…..Neskor odisla domov a o dva mesiace nam poslala fotku. Skoro sme padli na zadok. Za dva mesiace schudla 8 kg, mala novy uces, oblecenu bluzocku so sukienkou….nikto sme tomu nemohli uverit. Jednoducho, rodicia nemohli tolerovat jej zanedbany americky zjav a dali ju pekne do laty…..
No a velkym hitom v Korei je operacia oci, chcu vyzerat ako ludia zo zapadu a tak sa nechavaju operovat.
Vo vseobecnosti su Korejcania velmi mili ludia, no neodporucam ist s nimi do restauracie. Hlavne ak vam prekaza chlipanie a srkanie! Takze iny svet s inymi tradiciami!

Mala som tiez spoluziacku z Taiwanu. Volala sa Shu-fen. Velmi pekna slecna, ktora sa chystala studovat uctovnictvo. Jej specialitou bolo, ze zbierala hodinky. Vo svojej zbierke mala nieco vyse 20 svajciarskych hodiniek , k tomu dvoje Rolexky! Nuz a najviac ma pobavila, ked jedneho dna obdivovala moje falosne “Paul Franck” hodinky, ktore som si kupila v New Yorku v cinskej stvrti za desat dolarov. Mala som chut jej navrhnut, ze ich vymenin za nejake tie svajciarske…..ale kedze som dobrak od kosti, nedalo mi to. Neskor mala aferu s jednym zenatym Korejcom, no a ked na to prisla jeho manzelka, Shu-Fen s nami prerusila kontakt a vyzeralo to, ze sa prepadla pod zem. Dodnes nema o nej nikto nijake spravy.


No a takto by som mohla pokracovat a pisat o kazdom studentovi z kurzu. Kazdy bol niecim zvlastny a kazdy mal svoju “uchylku”…. No a ja si rozhodne na nich rada spominam a vzdy si rada pripomeniem svoju azijsku skusenost. Zrejme ma ovplyvnili viac, ako som si spociatku myslela. Odkedy som skoncila kurz, zohnala som si jedny cinske saty, dve kabelky a priblizne rok som cvicila tai ci!