Las Vegas + Arizona 3

Vecer sme dorazili do mestecka Wiliamsbourg, kde nas prekvapila zima, dobre jedlo a ubytovanie. Na druhy den sme sa vydali do Grand Canyonu. Cesta tam bola velmi pekna. Krajina mala stale viac pustny character, obcas tam vsak rastli stromy alebo kriky, no v dialke sme videli zasnezene kopce v Utahu. Grand Canyon vyzeral dost zalesnene a preto sme si neboli isti, kde sa samotna “priekopa” nachadza. Ked sme po chvilke vystupili z auta a pozreli sme sa z cesty, co je pod nami, ostali sme stat ako obareni a v nemom uzase sme hladeli na krajinu. Ten prvy pocit bol ohromujuci a neda sa opisat. Nieco tak obrovske sme necakali. Je uplne zbytocne o tom pisat, radsej pripojim par fotiek.








Cestou spat sme si uvedomili, v akej pustatine sme sa ocitli. Benzinove pumpy sa casto nachadzali aj v 80 km vzdialenostiach. Boli sme radi, ked sme nasli male mestecko, kde sme sa navecerali. Obloha v pusti bola nadherne tmava a mala som pocit, ze tolko hviezd som este nikdy nevidela. Neskor sme uvideli v dialke ziaru a svetla a zistili sme, ze to je Las Vegas, hoci sme sa nachadzali priblizne 50 km od samotneho mesta. Neskor sa pred nami objavilo samotne mesto, ktore vyzeralo ako more svetiel.
Obaja sme skonstatovali, ze tuto cast Ameriky sa urcite oplati vidiet.

Las Vegas + Arizona 2

Po styroch dnoch stravenych vo Vegas sme sa vybrali na vychod, smerom do Arizony. Nasou prvou zastavkou na hraniciach Nevady a Arizony bola priehrada Hoover. Svoje meno dostala po 31. americkom prezidentovi Herbertovi Hooverovi a az donedavna islo o najvacsiu priehradu na svete. Pred rokom alebo dvoma bola prekonana Cinanmi. Hoover Dam bola postavena v rokoch 1931 – 1935, pracovalo na nej 5000 ludi dnom a nocou, ma 218 m a 17 vodnych turbin. Lezi na rieke Colorado, ktora ma 2 250 km, v Black Canyon a zasobuje vodou tri staty: Arizonu, Nevadu a Kaliforniu.

Neskor sme vyrazili do samotnej Arizony. Cesta viedla cez pustnu a skalnatu krajinu, kde sme obcas v dialke videli nejaky osamoteny dom alebo obytny prives. Ludia, ktori tam byvaju si zrejme na susedov a civilizaciu nepotrpia! Znacenia popri ceste nas upozornovali na teplo a strkace.

Las Vegas + Arizona 1

Konecne som sa dostala k tolko slubovanemu clanku o nasom poslednom vylete do Las Vegas a Arizony. Aby som nikoho neunudila na smrt, rozdelim to radsej na dve casti. Taktiez sa ospravedlnujem za nie prave kvalitne fotky, ale zabudli sme si fotak, takze sme museli pouzit tzv. “papierove jednorazovky”.

V oktobri sme sa vybrali na konferenciu do Las Vegas, po ktorej sme zostali este dalsie tri dni v Nevade a v Arizone. Cesta sa nezacala najprijemnejsie. Kvoli mojmu stavu som si pred odletom nemohla dat ziadne tabletky, to znamena, ze let som musela zvladnut “naostro”, no a to viedlo k tomu, ze som si cestu na letisko pekne oznackovala, ci uz na ulicu, do sacku alebo popolnika na letisku! Nakoniec som to prezila takmer bez paniky, dokonca som si vychutnala aj krajinu, ktora sa pod nami neuveritelne menila. Leteli sme nad Coloradom a Utahom, kde sme videli zasnezene hory spolu s lyziarskymi strediskami, no neskor sa krajina zmenila na cervene utesy a pust, v ktorej sa obcas nachadzali jazera alebo rieky, ktorych tmavomodra farba bola v kontraste s cervenym okolim. Las Vegas sa nachadzal uprostred Nevadskej puste, v doline obkolesenej skalnymi utesmi.

Ked sme vystupili z lietadla a isli sme si vyzdvihnut batozinu, bolo nam jasne, ze sa nachadzame v uplne inej Amerike, na aku sme si zvykli na nasom “biblickom pobrezi”. Do oci nam udreli hracie automaty, ktore sa nachadzali po celom letisku a pri ktorych gamblovali ludia cakajuci na lietadlo, ktori si navyse veselo popijali alkohol! Citila som sa ako Alenka v risi divov! Kym sme cakali na nas kufor, prezerala som si ludi. Poviem vam, nachadzali sa tam zaujimave existencie ako napriklad 80 rocna babicka vo vybijanych rifliach, v kozenej strapcovej veste a v kovbojskom klobuku! Asi si tiez prisla uzit do “mesta hriechu”, ktoreho heslom je: “co sa stane v Las Vegas, ostane v Las Vegas!”

A ako vyzera samotne mesto? Nuz, hlavne sem necestujte pokial vas zaujima architektura a pamiatky. Las Vegas je jeden velky farebny zabavny park, kde na uliciach nevidite ziadnych domacich ludi, len turistov, ktori sa prisli zabavit. A pokial je to aj vas ciel, uzijete si tu ako v ziadnom inom meste na svete!
Centrum mesta tvoria tematicke hotely, v ktorych sa nachadzaju kasina, nakupne centra, divadla a saly, v ktorych sa denne konaju rozne predstavenia a shows. Ako som spominala, kazdy hotel ma svoju temu. My sme byvali v Riu, ktory sa niesol v znameni brazilskeho karnevalu a vystupovali tam polonahe tanecnice tancujuce v rytme samby. V meste ste dalej mali hotel Paris, pred ktorym sa nachadzala mala Eiffelova veza, vitazny obluk a vo vnutri hotela bolo mnozstvo francuzskych kaviarni a restauracii.
Za zmienku tiez stoji Venetian Hotel, ktory mal na prvom poschodi vybudovane kanaly, kde ste sa mohli previest na gondole, Ceasar Palace, ktoreho architektura pripominala casy stareho Rima, Excalibur reprezentoval dobu krala Artusa alebo Luxor, ktory mal tvar pyramidy. Zaujimava bola aj cast New York, kde ste sa zrazu ocitli v uliciach najvacsieho americkeho mesta plnom obchodikov, kaviarni a krcmiciek, pricom tam z kanalov vychadzala para, tak ako to pozname z americkych filmov.

Nudit sa tam rozhodne neda. Kazdy hotel ma rozne atrakcie. Ja som si prezrela muzeum voskovych figurin, hotel Mirage mal dokonca vlastnu ZOO s bielymi tigrami a delfinmi, s ktorymi som stravila niekolko hodin! Taktiez sme si v hoteli New York pozreli predstavenie Cirque du Soleil – Zumanity - co bola eroticka show plna akrobacie, skveleho tanca, spevu a samozrejme polonahych tanecnikov.

Co sa tyka gamblovania, dieru do sveta sme nespravili. Romino prehral nejake peniaze v rulete, no neskor svoje “minus” trosku zmensil, no a ja sa mozem pochvalit cistym ziskom 5 dolarov na hracich automatoch! Sice sme nezbohatli, ale zabavili sme sa!
A o to predsa v Las Vegas ide!

lulu v nocnom Vegas




hotely

Spoluziaci 1

V predchadzajucom clanku som pisala, ze by som rada spomenula niektorych ludi, s ktorymi som sa zoznamila pocas mojho letneho semestra anglictiny.

V prvom rade nesmiem opomenut mojho spoluziaka Domitiena z Burundi. Bol to plukovnik, mal priblizne 45 rokov (nikdy sme sa ho na presny vek nepytali) a v Amerike sa chystal studovat financnu matematiku. Burundska vlada ho poslala na preskolenie, aby si nasiel ine uplatnenie v armade.
Domitien totiz nemal nohy. Pocas nepokojov v krajine, presiel autom nastrazenu naslapnu minu. Dvaja jeho kolegovia a kamarati boli na mieste mrtvy, no Domitien prezil. Hovoril nam, aky to bol prenho sok, ked sa spamatal a chcel sa dostat von z auta, no zrazu zistil, ze nema ako. Pisem o nom hlavne preto, lebo napriek tomu, co prezil, bol jednym z najstastnejsich ludi akych som stretla. Neustale mal dobru naladu, cele dni zartoval a smial sa. Ked som ho stretla prvykrat, pouzival invalidny vozicek. No cuduj sa svete, niekto mu ho v noci z auta ukradol (kedze zdravotnictvo v Amerike je draha zalezitost, zrejme aj taky vozicek je velmi lukrativny artikel)! V tej chvili sa Domitien rozhodol, ze novy nechce a ze sa nauci chodit pomocou bariel. Po case to zvladol na jednicku, navyse na konci semestra, dokazal prejst kratku vzdialenost aj uplne sam. No a na nasej rozluckovej party sa pokusil tancovat! Bol skratka neuveritelny. Dufam, ze sa mu dodnes dari a ze ho dobra nalada neopusta.

Nasou najvacsiou skupinkou v kruzku boli Korejci. Je to velmi zaujimavy narod. Ked sa narodia, rataju si uz jeden rok, zaratavaju aj cas v maternici, no kedze to je len 9 mesiacov, tak mi nie je jasne, ci sa tam pripocitavaju aj nejake tie pokusy a pripravy!
Ked sa dvaja ludia stretnu, jedna z prvych otazok, ktore si polozia sa tyka veku (co je uplny opak zapadnej civilizacie). Ten mladsi potom musi byt uctivy k starsiemu, nesmie mu odporovat a dokonca sa nepatri, aby ho oslovoval krstnym menom. Maju specialne vyrazy na oslovenie starsich, nieco ako starsi brat a sestra.
Ked ma mlady Korejcan priblizne 27 rokov a este nema vaznu znamost, preberie iniciativu rodina a zacne ho predstavovat potencionalnym partnerom, az kym si nevyberie snubenca/snubenicu. Neskor zenich musi zaobstarat byt a nevestina rodina kupuje nabytok. Vraj sa vela snubencov rozide prave v tomto obdobi, ked sa zariaduju a nevedia sa dohodnut! Po svadbe sa nevesta musi odlucit od svojej rodiny, ktoru moze navstivit len raz do roka! Preto vraj nevesta svadbu obycajne preplace!
Vela zien tam nepracuje. Korejska zienka domaca vraj vstava o piatej rano a vari ryzu, pretoze ranajky su pre nich najdolezitejsie jedlo dna, k tomu pripravi jedlo detom do skoly (nieco ako skolske jedalne tam nemaju), no a vari aj veceru.
Rodina ma velky vplyv na zivot mladych. Dokazom toho bol aj moj spoluziak. Chalanisko meno Bum-Yang nam bol strasne zalubeny. Jeho vyvolena bola Korejka, ktora studovala modny dizajn. A to bol kamen urazu. Jeho matka mu dala podmienku, ze nevesta moze byt iba lekarka, alebo pravnicka. Navyse nevestiny rodicia boli krestania a nechceli budhistu. Tak nam mily Bum-Yang kazdu nedelu cestoval dve hodiny autom do kostola, do ktoreho chodili frajerkiny rodicia, aby videli, ze aj on je prikladny a pobozny krestan. Postupne ich obmakcil, co vsak neplatilo na jeho drahu mati….ta nepovolila a mily Bum-Yang sa s priatelkou rozisiel. Vraj tak to v Korei chodi. Ked vam partnera rodicia neschvalia, vzdy sa ho radsej zrieknete, akoby ste si pohnevali rodinu.
Navyse, aby ste boli v Korei akceptovana, musite byt vzdy pekne oblecena a stihla. Moja spoluziacka Bo-jang, bolo tak trochu z amerikanizovane dievca. Mala nejaku nadvahu, vlasy nosila v cope, obliekala si rifle a tricka…..Neskor odisla domov a o dva mesiace nam poslala fotku. Skoro sme padli na zadok. Za dva mesiace schudla 8 kg, mala novy uces, oblecenu bluzocku so sukienkou….nikto sme tomu nemohli uverit. Jednoducho, rodicia nemohli tolerovat jej zanedbany americky zjav a dali ju pekne do laty…..
No a velkym hitom v Korei je operacia oci, chcu vyzerat ako ludia zo zapadu a tak sa nechavaju operovat.
Vo vseobecnosti su Korejcania velmi mili ludia, no neodporucam ist s nimi do restauracie. Hlavne ak vam prekaza chlipanie a srkanie! Takze iny svet s inymi tradiciami!

Mala som tiez spoluziacku z Taiwanu. Volala sa Shu-fen. Velmi pekna slecna, ktora sa chystala studovat uctovnictvo. Jej specialitou bolo, ze zbierala hodinky. Vo svojej zbierke mala nieco vyse 20 svajciarskych hodiniek , k tomu dvoje Rolexky! Nuz a najviac ma pobavila, ked jedneho dna obdivovala moje falosne “Paul Franck” hodinky, ktore som si kupila v New Yorku v cinskej stvrti za desat dolarov. Mala som chut jej navrhnut, ze ich vymenin za nejake tie svajciarske…..ale kedze som dobrak od kosti, nedalo mi to. Neskor mala aferu s jednym zenatym Korejcom, no a ked na to prisla jeho manzelka, Shu-Fen s nami prerusila kontakt a vyzeralo to, ze sa prepadla pod zem. Dodnes nema o nej nikto nijake spravy.


No a takto by som mohla pokracovat a pisat o kazdom studentovi z kurzu. Kazdy bol niecim zvlastny a kazdy mal svoju “uchylku”…. No a ja si rozhodne na nich rada spominam a vzdy si rada pripomeniem svoju azijsku skusenost. Zrejme ma ovplyvnili viac, ako som si spociatku myslela. Odkedy som skoncila kurz, zohnala som si jedny cinske saty, dve kabelky a priblizne rok som cvicila tai ci!