Burkini vs Severna Karolina a ceska kinematografia

Priblizne pred mesiacom som sa docitala, ze v Australii prisli na trh s modnou novinkou – burkini – plavkami pre moslimske zeny. Su cierne a zakryvaju vas od hlavy po paty, pricom su volnejsie (aby nebolo vidiet krivky tela), no a samozrejme maju aj neodmyslitelnu kapucnu/satku. A to vsetko zo specialneho materialu, ktory je lahky a nepremokavy. Vraj je to obrovsky hit a doslova sposobil medzi moslimkami revoluciu. Objednavaju si ich zeny na Blizkom vychode, ale aj v Indonezii a dalsich krajinach, kde ziju komunity moslimov. No proste globalizacia je neuveritelna!


Vcera som si vsak uvedomila, ze nasu milu Severnu Karolinu aj v tomto pripade globalizacia minula, pretoze burkini k nam rozhodne este nedorazili!

Ako vsetci viete, v poslednych mesiacoch chodievam na vodny aerobik. Pre svoj zvacsujuci sa objem som si tiez musela kupit specialne plavky, ale chvalabohu nie burkini!
Cvicime hodinu a po nas zacina dalsi kurz vodneho aerobiku pre kardiakov, co su vacsinou starsi ludia. Postupne sa zhromazduju na lavickach pri bazene a cakaju, kedy skoncime.
Vcera, par minut pred koncom, prisla k bazenu pani, ktora mohla mat tak 55 rokov, mala oblecene hrube teplaky a dlhu mikinu, oboje z bavlny a na hlave mala moslimsku satku, takisto z beznej textilie. Samozrejme ma hned napadlo, ze sa prisla pozriet na svoje vnuca, pretoze v dalsom rohu bazena mali hodinu plavania male deti. Ona vsak zamierila k nasim “kardiakom” a navyse mala v ruke flasu vody, akoby planovala cvicit. To sme sa vsetci na seba prekvapene pozreli, lebo bolo jasne, ze bude asi dost konzervativna a vyzliekat sa do plaviek zrejme nebude. V tej chvili ma napadlo…..no jasne…..burkini!!! Konecne uvidim ten revolucny kus oblecenia!

Ked sme vysli z bazena, dalsia skupina tam zacala vchadzat a rozcvicovat sa. No a mila teta, namiesto toho, aby sa vyzliekla a predviedla tolko ospevovane a predavane burkini, vosla do vody ako bola – oblecena. Vsetci naokolo ostali v nemom uzase. Polovica ludi si urcite pomyslela, ze senilita je hrozna vec a ze sa mila pani zabudla vyzliect. Ta druha cast sa len cudovala, ako v tom chce cvicit. V kazdom pripade vzbudila velku pozornost. Tak som si povedala, ze ked uz nebudu burkini, nebudem na nu zizat aspon ja.

Lenze to by nemohol existovat jav, ktory v psychologii nazyvame obsedantne myslienky. Cize v nevhodnej chvili vas napadaju absolutne nevhodne veci. Nuz, realita bola taka, ze ked mila tetula zacala oblecena vchadzat po schodoch do vody, pred ocami sa mi zacal odvijat cesky film “Jak utopit Dr. Mracka”, konkretne scena, v ktorej Milos Kopecky zoberie Jaromira Hanzlika na prehliadku rodinneho bohatstva- hrncekov s dusickami utopenych ludi. V tej chvili som dostala zachvat smiechu, co v mojom stave, ked mi nase mile babo tlaci na branicu, nie je vobec zabavne. Vzdy ocerveniem a nemozem sa nadychnut, takze ludia naokolo vahaju, ci nahodou nepotrebujem prvu pomoc!
Chcela som v tej chvili mysliet na nieco ine, ale nedalo sa. Videla som, ako Milos Kopecky ukazuje Hanzlikovi “hrnecky” a ten mu s hrdostou povie: “Ja mam taky jeden!”, na co Kopecky reaguje: “Jenom jeden?” A kedze moja tetula v ruke stiskala tu jednu flasku vody, nebolo mi viac treba. Radsej som sa rychlo odpratala z miesta.
Aj ked na chvilu som pocitila nutkanie pockat a presvedcit sa, ci nahodou nevyjde z bazena uplne sucha!

Ale zrejme je pravdepodobnejsia ina verzia. Tetuska sa v tazkom mokrom obleceni stvera po schodoch von, pricom sa nesmrtelny Milos Kopecky na nu otoci a doda: “ Vzdyt jste uplne mokra! No to jsou ale zpusoby!”

Boj proti terorizmu

Aj ked od padu dvojiciek uz ubehlo par rokov, boj proti terorizmu je stale aktualna tema. Vsetci vieme, ze kontroly na letiskach sa prehanaju, odoberanie odtlackov alebo odpocuvanie telefonov je zrejme v protiklade so zakladnymi ludskymi pravami….ale deju sa aj “lepsie” veci, o ktorych by vedeli rozpravat moji spoluziaci zo Saudskej Arabie. Takze ako taky boj proti terorizmu vyzera?


Moji dvaja spoluziaci sa vybrali s dalsimi dvoma kamosmi (tiez Saudmi) do kina. Na tom by sice nebolo nic zle, ved 20-rocni ludia chodia do kina vsade na svete (teda vlastne v Saudskej Arabii nie, tam su kina povazovane za nemravne!). Problem bol v tom, ze dvaja z nich si nevybrali prave najvhodnejsi film. Asi ste poculi o filme United 93, ktory je o tom, ako ich spoluobcania uniesli 11. septembra lietadlo a chceli s nim narazit pravdepodobne do Capitolu, no nakoniec havarovali (?) v Pensylvanii. Dalsi dvaja si boli pozriet nejaku komediu, ktora skoncila skor, tak chalaniska prisli pockat kamosov do saly, kde prave koncil uz spominany film a ludia sa v nom srdcervuco lucili so svojimi znamymi a pripravovali sa na smrt. Kedze na platne “teroristi” prave vykrikovali po arabsky nieco v zmysle: “vsetci umriete”, jeden zo Saudov (ktory si bol pozriet komediu) to so smiechom dost nahlas po arabsky zopakoval. Vhodne to asi nebolo, no ale hned sa nasiel dotknuty Amik, ktory na “arabsku skupinku” hadzal vrazedne pohlady. Neskor na parkovisku prisiel za nimi a chcel vediet, co znamenala veta, ktoru jeden z nich vykrikol, na co mu dotycny samozrejme odpovedal, nech sa stara o seba…… Nuz, tak sa Amik rozhodol, ze on sa postara nielen o seba, ale aj o blaho celej Ameriky a milych Saudov nahlasil policii, ako podozrivych z terorizmu.

Ak si niekto mysli, ze toto je koniec pribehu, tak sa hlboko myli. O dva dni neskor policajti zatkli Ahmedovho (meno mojho spoluziaka, ktory vsetkych do kina priviezol) stryka, na ktoreho bolo registrovane auto. Nas drahy Amik si zapamatal znacku a to su vraj Americania blbi! Chudak stryko nemal tusenia, co sa stalo a dost dlho im vysvetloval, ze on teda v ziadnom kine nebol (a urcite ani tak skoro nesiel)! Tak sa ohlasili na navstevu k jeho synovcovi. Ahmed bol z toho riadne vystresovany. Prave skoncil kurz anglictiny a mal zacat studovat informatiku, takze rozhodne ziadne problemy nepotreboval.
O dalsie dva dni prisli do jeho bytu policajt, imigracny uradnik a agent FBI (cool, nie?). Skontrolovali mu vsetky doklady, viza, bez akehokolvek povolenia mu prehladali byt a aj pocitac. Nakoniec skonstatovali, ze je v pohode, ale chceli od neho mena ostatnych, s ktorymi bol v kine. Taktiez mu zakazali oznamit ich navstevu chalanovi, ktory to cele “spiskal”. Chudak Ahmed urobil, ako mu kazali a povedal si, ze vystresuje aj nasho dalsieho spoluziaka Aliho. Tak mu zavolal, ze prave unho bola FBI a chystaju sa k nemu a mozno budu musiet odist zo Statov! Ali prave obedoval v restike a tak ho seklo, ze nechal kompletny obed na stole a bezal za Ahmedom, pretoze ten mu nechcel povedat do telefonu o co ide (samozrejme, chcel ho iba natahovat).
Ahmedovi sa nakoniec nechtiac podaril aj lepsi kusok. Kedze FBI si od neho ziadala mena ostatnych, s ktorymi bol v kine, dal im ich, len sa chudacisko pomylil a namiesto Aliho bratranca im nahlasil jeho spolubyvajuceho. Takze mu zavolal a oznamil nieco v tom zmysle: “Sorry, ale omylom som dal tvoje meno FBI a pridu ta vysetrovat!”
Dotycny sa vraj tak vyplasil, ze sa prvykrat v zivote aj kompletne oholil (aby vyzeral viac “zapadne”), s Alim cely vikend upratovali byt a ked prisla FBI, tak im vraj uvarili aj caj!


Takze takto obcas (casto?) prebieha boj proti terorizmu. Ak uz ste z Blizkeho vychodu, treba si dobre vybrat film, ktory si chcete v kine pozriet a zbytocne pri tom nevtipkovat!

Kriminalne zivly, ktore takmer studovali na Guantanamo University

Bumper stickers

Kedze doslovny preklad je tak trosku pritiahnuty za vlasy (naraznikove nalepky?), pouzivajme radsej ten anglicky. Bumper stickers su v Amerike velmi popularne a pocas dlhej cesty autom na nekonecnej dialnici su casto jedinym zdrojom zabavy. Podla toho, co maju ludia vylepene na naraznikoch viete, co su asi zac. Niektori su patrioti, ini boli v armade, dalsi sa hrdia tym, ze volia republikanov, rodicia sa casto pysia skolou, ktoru navstevuje ich dieta, alebo niektori prejavia svoj zmysel pre humor.


Podla tychto kriterii mozeme bumper stickers rozdelit na rozne kategorie. Vybrala som tie najviac pouzivane. Do tej prvej skupiny rozhodne patria tzv. patrioti, s ktorymi sa tu po jedenastom septembri roztrhlo vrece. Takze si na naraznikoch okoluiducich aut mozete precitat nasledujuce “perlicky”:

I love USA

Proud to be an American

I support our troops

Dalej maju ludia nalepene americke vlajky, pripadne nalepky, oznacujuce ich vojensku minulost atd.

Pred volbami ludia vasnivo lepia nalepky s menami ich milacikov. Takze ak ste v Amerike a vidite nalepku: “W”, vedzte, ze ten, co soferuje, rozhodne nie je ziadny prudky inteligent a v poslednych volbach volil Busha (skratka od jeho stredneho mena – Walker). Vzdy ked vidime tento druh ludi, mame chut im trosku “tuknut” do auta……len laska k tomu nasmu nas vzdy zastavi. Alebo skor myslienka na to, kolko by nas stala oprava?! Ti statocnejsi si samozrejme lepia aj mena demokratov…..ale v nasich juzanskych koncinach su rozhodne mensinou!

Dalsou rozsirenou skupinkou su nasi nabozenski zalozeni spoluobcania, ktori vas informuju nasledujucim sposobom:

Jesus is coming soon. Are you ready?

God loves you whether you like it or not.

Try Jesus.

Jesus loves you.

Nuz, ked stojite niekde na cervenej a pred vami je auto s takouto nalepkou, rozhodne by ste sa mali zamysliet, ako to s tym vasim vztahom k Jezisovi vlastne je!!!

Taktiez kategoria “rodic” je zabavna. Rodicia miluju nalepky, ktore oznacuju, ake maju skvele deti a kde chodia do skoly.

I’m a proud parent of a terrific kid.

My child is an honor student at XY highschool.

No a ti najzabavnejsi spravidla reaguju na vsetky predchadzajuce skupiny. Potom to vyzera asi takto:

My dog is smarter than your honor student.
Please don’t steal from me, I really cannot afford it.

Frodo has failed, Bush has the ring.

F SUV (Fuck SUV) – ti viac ekologicky zalozeni obycajne davaju najavo svoje sympatie
ludom, ktori maju auta s velkou spotrebou benzinu.

Ja som tiez neodolala a postupne som sa pridala k tejto nalepkovej manii. Este donedavna som na svojom cervenom Fordiku mala velku zltu nalepku:

Caution! Blonde thinking.

Bolo to zabavne, hlavne chlapi sa zvykli vzdy uistit, ci za volantom skutocne sedi blondina. Nuz, ale takato nalepka znamenala aj velku “zodpovednost”. Ved uznajte, nemohla som spravit ziadnu blbost, inak by moja nalepka nebola vtipom, ale tvrdou realitou! Tak som sa neskor zaradila k patriotom (samozrejme, nie k tym americkym) a dnes mam na narazniku slovensky znak! Predpokladam vsak, ze vacsina ludi, ktori okolo mna soferuju, nevedia o co ide a myslia si, ze zrejme patrim k tej nabozenskej skupine! Nad tym sa vsak rozhodne nevzrusujem!

"Drive thru"

“Drive thru” je cisto americky fenomen, ktory suvisi s nekonecnou laskou Americanov k svojim autam a taktiez s ich pohodlnostou. Kedze kazdy poriadny American svoje auto miluje a najradsej by v nom stravil cely den, nasli sa dalsi Amici, ktori sa tuto “uchylku” rozhodli spenazit a postupne prisli so sluzbou “drive thru”.

Co to znamena?

Tak napriklad jedlo z fast foodov si mozete kupit rovno z auta. Pridete k nejakej “restauracii” s rychlym obcerstvenim, zaradite sa za ostatne auta, postupne si prezriete menu, vyberiete si jedlo, nahlasite do mikrofonu, neskor pri okienku zaplatite, daju vam jedlo a mozete veselo obedovat bez toho, aby ste vytiahli patu z auta. Pripadne to iste prebehne na parkovisku, kde si tiez objednate a casnik vam prinesie jedlo rovno do auta.

Americka vynaliezavost vsak rozhodne nekonci pri jedle. Rovnaky system funguje aj vo vacsine bank. Na parkoviskach je potrubna posta, kde nahlasite co potrebujete, pripadne im poslete nejake doklady a oni vam poslu naspat co potrebujete, ci uz ide o peniaze, rozne potvrdenia atd. Taktiez su tu bankomaty, ku ktorym sa priblizite autom a cela transakcia prebehne cez otvorene okno vasho stvornoheho tatosa.

Potrebujete si vybrat lieky? Ziadny problem. Staci prijst autom pred lekaren, v jednom okienku odovzdate recept, autom sa postupne posuvate k dalsiemu okienku, kde zaplatite a vydaju vam lieky.

Myslela som si, ze tieto sluzby uz poznam dokonale a nic ma nemoze prekvapit, no tieto Vianoce sa to nasim drahym Amikom opat podarilo. Sokovana som zistila, ze v Charlotte fungoval tzv. “drive thru” Betlehem. Cize na parkovistku pred kostolom boli jaslicky, zivi pastieri, Maria, Jozef, traja krali….vsetko tak ako ma byt….no a ludia sediac v autach postupne prechadzali okolo a ukazovali svojim ratolestiam “zazrak Vianoc”! Len dufam, ze “ucinkujuci” dostali poriadne priplatky za vdychovanie vyparov z aut!

Las Vegas + Arizona 3

Vecer sme dorazili do mestecka Wiliamsbourg, kde nas prekvapila zima, dobre jedlo a ubytovanie. Na druhy den sme sa vydali do Grand Canyonu. Cesta tam bola velmi pekna. Krajina mala stale viac pustny character, obcas tam vsak rastli stromy alebo kriky, no v dialke sme videli zasnezene kopce v Utahu. Grand Canyon vyzeral dost zalesnene a preto sme si neboli isti, kde sa samotna “priekopa” nachadza. Ked sme po chvilke vystupili z auta a pozreli sme sa z cesty, co je pod nami, ostali sme stat ako obareni a v nemom uzase sme hladeli na krajinu. Ten prvy pocit bol ohromujuci a neda sa opisat. Nieco tak obrovske sme necakali. Je uplne zbytocne o tom pisat, radsej pripojim par fotiek.








Cestou spat sme si uvedomili, v akej pustatine sme sa ocitli. Benzinove pumpy sa casto nachadzali aj v 80 km vzdialenostiach. Boli sme radi, ked sme nasli male mestecko, kde sme sa navecerali. Obloha v pusti bola nadherne tmava a mala som pocit, ze tolko hviezd som este nikdy nevidela. Neskor sme uvideli v dialke ziaru a svetla a zistili sme, ze to je Las Vegas, hoci sme sa nachadzali priblizne 50 km od samotneho mesta. Neskor sa pred nami objavilo samotne mesto, ktore vyzeralo ako more svetiel.
Obaja sme skonstatovali, ze tuto cast Ameriky sa urcite oplati vidiet.

Las Vegas + Arizona 2

Po styroch dnoch stravenych vo Vegas sme sa vybrali na vychod, smerom do Arizony. Nasou prvou zastavkou na hraniciach Nevady a Arizony bola priehrada Hoover. Svoje meno dostala po 31. americkom prezidentovi Herbertovi Hooverovi a az donedavna islo o najvacsiu priehradu na svete. Pred rokom alebo dvoma bola prekonana Cinanmi. Hoover Dam bola postavena v rokoch 1931 – 1935, pracovalo na nej 5000 ludi dnom a nocou, ma 218 m a 17 vodnych turbin. Lezi na rieke Colorado, ktora ma 2 250 km, v Black Canyon a zasobuje vodou tri staty: Arizonu, Nevadu a Kaliforniu.

Neskor sme vyrazili do samotnej Arizony. Cesta viedla cez pustnu a skalnatu krajinu, kde sme obcas v dialke videli nejaky osamoteny dom alebo obytny prives. Ludia, ktori tam byvaju si zrejme na susedov a civilizaciu nepotrpia! Znacenia popri ceste nas upozornovali na teplo a strkace.

Las Vegas + Arizona 1

Konecne som sa dostala k tolko slubovanemu clanku o nasom poslednom vylete do Las Vegas a Arizony. Aby som nikoho neunudila na smrt, rozdelim to radsej na dve casti. Taktiez sa ospravedlnujem za nie prave kvalitne fotky, ale zabudli sme si fotak, takze sme museli pouzit tzv. “papierove jednorazovky”.

V oktobri sme sa vybrali na konferenciu do Las Vegas, po ktorej sme zostali este dalsie tri dni v Nevade a v Arizone. Cesta sa nezacala najprijemnejsie. Kvoli mojmu stavu som si pred odletom nemohla dat ziadne tabletky, to znamena, ze let som musela zvladnut “naostro”, no a to viedlo k tomu, ze som si cestu na letisko pekne oznackovala, ci uz na ulicu, do sacku alebo popolnika na letisku! Nakoniec som to prezila takmer bez paniky, dokonca som si vychutnala aj krajinu, ktora sa pod nami neuveritelne menila. Leteli sme nad Coloradom a Utahom, kde sme videli zasnezene hory spolu s lyziarskymi strediskami, no neskor sa krajina zmenila na cervene utesy a pust, v ktorej sa obcas nachadzali jazera alebo rieky, ktorych tmavomodra farba bola v kontraste s cervenym okolim. Las Vegas sa nachadzal uprostred Nevadskej puste, v doline obkolesenej skalnymi utesmi.

Ked sme vystupili z lietadla a isli sme si vyzdvihnut batozinu, bolo nam jasne, ze sa nachadzame v uplne inej Amerike, na aku sme si zvykli na nasom “biblickom pobrezi”. Do oci nam udreli hracie automaty, ktore sa nachadzali po celom letisku a pri ktorych gamblovali ludia cakajuci na lietadlo, ktori si navyse veselo popijali alkohol! Citila som sa ako Alenka v risi divov! Kym sme cakali na nas kufor, prezerala som si ludi. Poviem vam, nachadzali sa tam zaujimave existencie ako napriklad 80 rocna babicka vo vybijanych rifliach, v kozenej strapcovej veste a v kovbojskom klobuku! Asi si tiez prisla uzit do “mesta hriechu”, ktoreho heslom je: “co sa stane v Las Vegas, ostane v Las Vegas!”

A ako vyzera samotne mesto? Nuz, hlavne sem necestujte pokial vas zaujima architektura a pamiatky. Las Vegas je jeden velky farebny zabavny park, kde na uliciach nevidite ziadnych domacich ludi, len turistov, ktori sa prisli zabavit. A pokial je to aj vas ciel, uzijete si tu ako v ziadnom inom meste na svete!
Centrum mesta tvoria tematicke hotely, v ktorych sa nachadzaju kasina, nakupne centra, divadla a saly, v ktorych sa denne konaju rozne predstavenia a shows. Ako som spominala, kazdy hotel ma svoju temu. My sme byvali v Riu, ktory sa niesol v znameni brazilskeho karnevalu a vystupovali tam polonahe tanecnice tancujuce v rytme samby. V meste ste dalej mali hotel Paris, pred ktorym sa nachadzala mala Eiffelova veza, vitazny obluk a vo vnutri hotela bolo mnozstvo francuzskych kaviarni a restauracii.
Za zmienku tiez stoji Venetian Hotel, ktory mal na prvom poschodi vybudovane kanaly, kde ste sa mohli previest na gondole, Ceasar Palace, ktoreho architektura pripominala casy stareho Rima, Excalibur reprezentoval dobu krala Artusa alebo Luxor, ktory mal tvar pyramidy. Zaujimava bola aj cast New York, kde ste sa zrazu ocitli v uliciach najvacsieho americkeho mesta plnom obchodikov, kaviarni a krcmiciek, pricom tam z kanalov vychadzala para, tak ako to pozname z americkych filmov.

Nudit sa tam rozhodne neda. Kazdy hotel ma rozne atrakcie. Ja som si prezrela muzeum voskovych figurin, hotel Mirage mal dokonca vlastnu ZOO s bielymi tigrami a delfinmi, s ktorymi som stravila niekolko hodin! Taktiez sme si v hoteli New York pozreli predstavenie Cirque du Soleil – Zumanity - co bola eroticka show plna akrobacie, skveleho tanca, spevu a samozrejme polonahych tanecnikov.

Co sa tyka gamblovania, dieru do sveta sme nespravili. Romino prehral nejake peniaze v rulete, no neskor svoje “minus” trosku zmensil, no a ja sa mozem pochvalit cistym ziskom 5 dolarov na hracich automatoch! Sice sme nezbohatli, ale zabavili sme sa!
A o to predsa v Las Vegas ide!

lulu v nocnom Vegas




hotely

Spoluziaci 1

V predchadzajucom clanku som pisala, ze by som rada spomenula niektorych ludi, s ktorymi som sa zoznamila pocas mojho letneho semestra anglictiny.

V prvom rade nesmiem opomenut mojho spoluziaka Domitiena z Burundi. Bol to plukovnik, mal priblizne 45 rokov (nikdy sme sa ho na presny vek nepytali) a v Amerike sa chystal studovat financnu matematiku. Burundska vlada ho poslala na preskolenie, aby si nasiel ine uplatnenie v armade.
Domitien totiz nemal nohy. Pocas nepokojov v krajine, presiel autom nastrazenu naslapnu minu. Dvaja jeho kolegovia a kamarati boli na mieste mrtvy, no Domitien prezil. Hovoril nam, aky to bol prenho sok, ked sa spamatal a chcel sa dostat von z auta, no zrazu zistil, ze nema ako. Pisem o nom hlavne preto, lebo napriek tomu, co prezil, bol jednym z najstastnejsich ludi akych som stretla. Neustale mal dobru naladu, cele dni zartoval a smial sa. Ked som ho stretla prvykrat, pouzival invalidny vozicek. No cuduj sa svete, niekto mu ho v noci z auta ukradol (kedze zdravotnictvo v Amerike je draha zalezitost, zrejme aj taky vozicek je velmi lukrativny artikel)! V tej chvili sa Domitien rozhodol, ze novy nechce a ze sa nauci chodit pomocou bariel. Po case to zvladol na jednicku, navyse na konci semestra, dokazal prejst kratku vzdialenost aj uplne sam. No a na nasej rozluckovej party sa pokusil tancovat! Bol skratka neuveritelny. Dufam, ze sa mu dodnes dari a ze ho dobra nalada neopusta.

Nasou najvacsiou skupinkou v kruzku boli Korejci. Je to velmi zaujimavy narod. Ked sa narodia, rataju si uz jeden rok, zaratavaju aj cas v maternici, no kedze to je len 9 mesiacov, tak mi nie je jasne, ci sa tam pripocitavaju aj nejake tie pokusy a pripravy!
Ked sa dvaja ludia stretnu, jedna z prvych otazok, ktore si polozia sa tyka veku (co je uplny opak zapadnej civilizacie). Ten mladsi potom musi byt uctivy k starsiemu, nesmie mu odporovat a dokonca sa nepatri, aby ho oslovoval krstnym menom. Maju specialne vyrazy na oslovenie starsich, nieco ako starsi brat a sestra.
Ked ma mlady Korejcan priblizne 27 rokov a este nema vaznu znamost, preberie iniciativu rodina a zacne ho predstavovat potencionalnym partnerom, az kym si nevyberie snubenca/snubenicu. Neskor zenich musi zaobstarat byt a nevestina rodina kupuje nabytok. Vraj sa vela snubencov rozide prave v tomto obdobi, ked sa zariaduju a nevedia sa dohodnut! Po svadbe sa nevesta musi odlucit od svojej rodiny, ktoru moze navstivit len raz do roka! Preto vraj nevesta svadbu obycajne preplace!
Vela zien tam nepracuje. Korejska zienka domaca vraj vstava o piatej rano a vari ryzu, pretoze ranajky su pre nich najdolezitejsie jedlo dna, k tomu pripravi jedlo detom do skoly (nieco ako skolske jedalne tam nemaju), no a vari aj veceru.
Rodina ma velky vplyv na zivot mladych. Dokazom toho bol aj moj spoluziak. Chalanisko meno Bum-Yang nam bol strasne zalubeny. Jeho vyvolena bola Korejka, ktora studovala modny dizajn. A to bol kamen urazu. Jeho matka mu dala podmienku, ze nevesta moze byt iba lekarka, alebo pravnicka. Navyse nevestiny rodicia boli krestania a nechceli budhistu. Tak nam mily Bum-Yang kazdu nedelu cestoval dve hodiny autom do kostola, do ktoreho chodili frajerkiny rodicia, aby videli, ze aj on je prikladny a pobozny krestan. Postupne ich obmakcil, co vsak neplatilo na jeho drahu mati….ta nepovolila a mily Bum-Yang sa s priatelkou rozisiel. Vraj tak to v Korei chodi. Ked vam partnera rodicia neschvalia, vzdy sa ho radsej zrieknete, akoby ste si pohnevali rodinu.
Navyse, aby ste boli v Korei akceptovana, musite byt vzdy pekne oblecena a stihla. Moja spoluziacka Bo-jang, bolo tak trochu z amerikanizovane dievca. Mala nejaku nadvahu, vlasy nosila v cope, obliekala si rifle a tricka…..Neskor odisla domov a o dva mesiace nam poslala fotku. Skoro sme padli na zadok. Za dva mesiace schudla 8 kg, mala novy uces, oblecenu bluzocku so sukienkou….nikto sme tomu nemohli uverit. Jednoducho, rodicia nemohli tolerovat jej zanedbany americky zjav a dali ju pekne do laty…..
No a velkym hitom v Korei je operacia oci, chcu vyzerat ako ludia zo zapadu a tak sa nechavaju operovat.
Vo vseobecnosti su Korejcania velmi mili ludia, no neodporucam ist s nimi do restauracie. Hlavne ak vam prekaza chlipanie a srkanie! Takze iny svet s inymi tradiciami!

Mala som tiez spoluziacku z Taiwanu. Volala sa Shu-fen. Velmi pekna slecna, ktora sa chystala studovat uctovnictvo. Jej specialitou bolo, ze zbierala hodinky. Vo svojej zbierke mala nieco vyse 20 svajciarskych hodiniek , k tomu dvoje Rolexky! Nuz a najviac ma pobavila, ked jedneho dna obdivovala moje falosne “Paul Franck” hodinky, ktore som si kupila v New Yorku v cinskej stvrti za desat dolarov. Mala som chut jej navrhnut, ze ich vymenin za nejake tie svajciarske…..ale kedze som dobrak od kosti, nedalo mi to. Neskor mala aferu s jednym zenatym Korejcom, no a ked na to prisla jeho manzelka, Shu-Fen s nami prerusila kontakt a vyzeralo to, ze sa prepadla pod zem. Dodnes nema o nej nikto nijake spravy.


No a takto by som mohla pokracovat a pisat o kazdom studentovi z kurzu. Kazdy bol niecim zvlastny a kazdy mal svoju “uchylku”…. No a ja si rozhodne na nich rada spominam a vzdy si rada pripomeniem svoju azijsku skusenost. Zrejme ma ovplyvnili viac, ako som si spociatku myslela. Odkedy som skoncila kurz, zohnala som si jedny cinske saty, dve kabelky a priblizne rok som cvicila tai ci!

Ako som chodila do skoly 2

Po prestahovani sa do Severnej Karoliny som sa opat prihlasila na kurz anglictiny. Tentokrat som uz bola psychicky pripravena na to, co ma caka. Navyse to bol celodenny plateny kurz, takze mi bolo jasne, ze sa tam zrejme nebudem citit ako v Mexiku. Najskor sme do skoly telefonovali, takze mali moje meno. Neskor som tam isla osobne a na moje velke prekvapenie, v momente ked som vosla do kancelarie, kde sme sa registrovali, pan, ktory tam sedel, ma hned pozdravil a povedal moje meno. Bola som v uzase! Nemohla som pochopit, ako na to prisiel. Ked som neskor vosla do triedy a videla som spoluziakov, zistila som, ze take komplikovane to zase nebolo. Opat som bola jediny Europan, ale v Azijskom obkluceni!

Hned ako sme sa predstavili mi bolo jasne, ze ani tentokrat to nebude take jednoduche. Ked som pocula mena svojich spoluziakov, chytila ma panika a v duchu som spominala na vsetkych menom Jose, Rosalinda, Rodrigo….teraz sa odo mna chcelo, aby som si pamatala mena ako Eun-chu, Ji-hi, Bum-jang, Bo-jang, Shu-Fen…..Ak som sa aj zmohla na tu prvu cast mena, k tej druhej som sa uz rozhodne nedokopala! Navyse sa absolutne neda rozoznat muzske a zenske meno. Skoncilo to tak, ze asi dva mesiace som sa vyhybala osloveniam!

Uz v prvych dnoch som zaregistrovala obrovske rozdiely medzi Hispancami a Aziatmi. Uz som nedostavala otazky typu, ako som sa dostala do Ameriky, alebo kolki sme prisli, tentokrat mojich spoluziakov zaujimalo, preco mame v Europe radi take staromodne mobily, preco sa s nimi neda platit v obchodoch…..atd.

Na prvej hodine sme citali clanok, v ktorom bolo vela neznamych slovicok, tak som si vytiahla slovnik a zacala listovat. Celkom som tym vzbudila rozruch, lebo v Korei alebo v Japonsku o takom niecom asi nepoculi. Vsetci si vytukavali slovicka do svojich hypermodernych elektronickych slovnikov, pricom niekore z nich mali aj zvukovy zaznam a ucili ste sa zaroven aj spravnu vyslovnost !
Bezna denna vybava mojho Japonskeho alebo Korejskeho spoluziaka pozostavala z knih, dalej zosita, v ktorom mali obycajne zastrceny ultratenky notebook, vo vrecku digitalny fotoaparat miniaturnych rozmerov, na krku zaveseny USB driver, samozrejme uz spominany elektronicky slovnik a mobil, z ktoreho by ste nemohli spustit oci! Vtedy som sa prestala cudovat, preco si myslia, ze sme sto rokov za opicami.

Samozrejme, vsetci boli technicky velmi zdatni a tie svoje hracky neustale pouzivali. Ked sme napriklad isli na vylet, po stvrthodinke ma islo porazit, ked sa moji drahi priatelia fotili pri kazdej “vrbe” a vzdy minimalne desiatimi fotakmi. Fotenie je jednoducho azijska uchylka!
Niekedy to je aj na ich skodu. Ucitelka mi rozpravala, ako ich zobrala to zabavneho parku a kym sa odfotili pri kazdej atrakcii, stihli vyskusat mozno polovicu z toho, co zvysok skupiny pozostavajucej z Juhoamericanov (aj ti sa tu obcas vyskytli).

Napriek miernemu kulturnemu soku musim poznamenat, ze tento jazykovy kurz bol rozhodne najlepsi aky som vo svojom zivote absolvovala. Navyse som stretla mnozstvo zaujimavych ludi, o ktorych rozhodne napisem v buducom clanku.